Automobily Škoda typového Séria Octavia sú vybavené niekoľkými typmi výfukových systémov v závislosti od inštalovaného motora. Benzínové vozidlá majú vždy vo výfukovom trakte nainštalovaný nastaviteľný trojčinný katalyzátor, dieselové vozidlá majú vždy nainštalovaný oxidačný katalyzátor.
Výfukové systémy sa väčšinou skladajú z dvoch častí.
Najprv by som rád podrobne oboznámil čitateľov s katalyzátormi používanými v benzínových motoroch.
Zariadenie, ktoré sa jednoducho nazýva katalyzátor, nie je celkom správne a presne nazývané variabilným katalyzátorom alebo trojitým účinkom. Žiadne z vyššie uvedených mien úplne neprezrádza spôsob, akým to funguje. Hovorí sa tomu trojité pôsobenie, keďže ničí tri škodlivé zložky. Chemickými reakciami mení škodlivé zložky vo výfukových plynoch na neškodné chemické zlúčeniny alebo prvky. Dochádza k zmene CO (oxid uhoľnatý), О2 (kyslík) a NOx (oxid dusičitý) na CO2 (oxid uhličitý), N2 (dusíka) a H20 (voda). Reakcie prebiehajú iba v prítomnosti ušľachtilých kovov (platina, paládium a ródium), ktoré majú katalytický účinok v chemickom procese. Zároveň je potrebná aj vysoká teplota.
Na zabezpečenie vysokej účinnosti by mali mať uvedené kovy čo najväčšiu plochu. Ich nosičom je najčastejšie keramický monolit alebo kovový nosič s kanálikmi. Tým sa dosiahne veľká plocha mnohých desiatok metrov štvorcových.
Ak je vo výfukovom trakte nainštalovaný katalyzátor, nemal by sa používať olovnatý benzín, pretože produkty vznikajúce pri spaľovaní paliva s olovom pomerne rýchlo pokrývajú aktívnu vrstvu katalyzátora a tým ju znemožňujú. Podobne sa môže nespálené palivo v motore vznietiť smerom ku katalyzátoru a roztaviť ho, alebo palivo nahromadené v ňom môže explodovať a zničiť katalyzátor. Predpokladom by preto malo byť spaľovanie paliva iba v motore. Preto sa motor nesmie spúšťať akceleráciou vozidla na lane alebo tlačením.
Katalyzátor musí byť tienený zo strany podlahy aj zo strany podvozku.
Katalyzátor je neoddeliteľnou súčasťou elektronicky riadeného vstrekovacieho a zapaľovacieho systému. Elektronika funguje tak, že prijíma informácie z niekoľkých senzorov (teplota a tlak nasávaného vzduchu, otáčky motora, teplota chladiacej kvapaliny atď). Jedným zo senzorov je kyslíkový senzor alebo lambda sonda. On a celá skupina ďalších snímačov a akčných členov má okrem iného za úlohu udržiavať taký prevádzkový režim motora, aby pomer vzduchu a paliva približne zodpovedal optimálnej hodnote, t.j. takže na jeden diel paliva pripadalo 14,7 dielov vzduchu.